Jdi na obsah Jdi na menu

MOJE DÍTĚ BY PŘÍLIŠ TRPĚLO - NECHALA JSEM HO ZEMŘÍT

8. 11. 2007

ObrazekNikdo nemá právo nikoho soudit. To byla jediná myšlenka, která mně napadla,když jsem dočetla tento dopis.

Kytička


Ahoj Kyticka, ja som ta zena o ktorej pisala Janka......
bola som tehotna, v 17 tyzdni tehotenstva mi boli robene krvne testy na zaklade ktorych bolo zistene zvysene riziko na defekt neuralnej trubice u dietatko.
Bolo to moje prve tehotenstvo..velmi sme sa s manzelom tesili
No nasledne sme isli na sono a na sone v Bratislave nam odbornik povedal, ze dietatko nema polovicu mozgu a ze ma razstep chrbtice v thorakolumbalnej oblasti, teda by nikdy, nesedelo, nechodilo, nehovorilo...iba lezkalo, ze by nezilo dlho po porode, ak by sa vobec porodu dozilo...
Boli sme s manzelom aj na 3D sone kde lekar uz vtedy vyjadril podozrenie ze nieco nie je z mozockom nasho dietatka v poriadku ale ocividne to nechcel byt on kto povie tu strasnu pravdu...
No a ked sme vysli z 3D sona manzel drzal v ruke fotky a DVD a to mu vypadlo na zem a roztriestilo sa. Vedela som ze je to znamenie od Boha, ze nieco nie je v poriadku s dietatkom, ze niekto alebo nieco nechce aby sme mali pamiatku na toto dietatko...
Ach Kyticka tak strasne sa to pise.....
Dusa ma boli ked ti to pisem..a tak sme sa rozhodli ako sme sa rozhodli...nechceli sme trapit nasu malinku ..ustredrit ju od bolesti..
Podstupila som umele prerusenie tehotenstva, pichnutim injekcie bol vyvolany porod..a tak som svoje dievcatko porodila dna 31.1O.2OO7 mrtvucke.
Dosla som do nemocnice na Bratislavske Kramare. Isla tam so mnou sestra ktora je lekarka na RZP /rychla zdr. pomoc ale je aj internista a s nou aj moj manzel.
Prosila som v duchu o odpustenie od mojho dietatka..toho nevinatka ktore sa vo mne uz hybalo.
V pondelok sa este bola informovat u primarky ci moze byt pri porode.
Primarka bola kategoricky proti. Tak som sa zmierila s tym ze to vsetko musim pretrpiet sama.
Nespala som celu noc z pondelka na utorok.Nevedela som nic, kedy to urobia, ako urobia...teda vedela som ze to bude injekcia ale presny priebeh nie.
Bola som hladna, smadna...aj moje dievcatko bolo hladnucke a smadnucke.
Vecer ked som jedla...plakala som pri prehltani kazdeho susta...prestavovala som si ze je to posledne jedlo pre moje dieta...
No a uz bolo 1O hodin a stale sa nic nedialo tak som sa spytala sestriciek ci to bude dne alebo nie...a oni povedali, ze dnes - utorok, nie ze az zajtra.Kyticka moja sestra Majka, anjel chodiaci na zemi mohla byt pri mne len do utorka vecer cca do 16 hodiny tak som bola nestastna ze ma rano v stredu pichnu,nikto ma nepodrzi, nepohladi,.sestra ma utesovala ked ja som plakala a dusa palila..
a zrazu prisla sestricka a povedala, ze ideme na to...
zcervenala som a nasledne zbledla...srdce mi skoro vyskocilo z hrude ale dakovala som Bohu ze dal aby bola moja sestra pri mne, ze je este cas,...ze bude pri mne vtedy ked mi to pichnu...i ked nebude pri porode..
A potom mi pichli tu strasnu injekciu...
Moja sestra mohla byt pri mne, poprosila som lekara a on dovolil, drzala mi ruku a ja som hladela do jej modrych oci a slzy sa mi valili do oci...
V tom modrom mori bolo tolko lasky Kyticka...a povedala mi ze som vyzerala ako zvieratko, ako srnocka odsudena na srmt, Kyticka to nebol moj pohlad to bol pohlad mojho dietata...ja to viem.
Bola som taka bezmocna..lekar este pozeral sono, ukazoval ho sestra, este som verila v zazrak ze snad za ten tyzden sa nieco zmenilo...
Ale Bohuzial..
Potom ma preniesi na izbu a mala som cakat...kedy to bude len pan Boh vedel, mohlo to trvat 2 hodiny, 4 hodiny, ale aj 24 hodin, nemusela ani zabrat 1 injekcia, niektorym vraj zaberie az 2 alebo 3.Moja sestra si kvoli mne musela vymenit sluzby. A vtedy zase zasiahol najvyssi a volala svojmu sefovi, primarovi ci moze byt este jeden den, a ci ju ma kto vymenit...a stalo sa..
Okolo 21 hodiny ma opustila, unavena si isla laskat na ubytovnu.
Ja tiez, povedali mi aby som sa vyspala.
Nastali mierne bolesti, znesitelne bolesti,menstruacne bolesti, tvrdnutie brusku, a pak neznesitelne bolesti....
Okolo 4 rano tie bolesti boli take velke ze ma previezli na vzdycharen.
No a tam som lezala v bolestiach..sama nik ma neprisiel pozriet...Iba Boh pri mne bol
A uz som pomaly omdlievala od bolesti ked vidim Kyticka nieco zelene, rozmazane, vyrilo sa to vo vzduchu a priblizovalo ku mne...
Pomaly som zaostrila a bol to anjel, Kyticka zivy anjel..moja sestra.
Zazrak sa stal aj v tejto tazkej chvili ma Boh neopustil a vynimocne dovolili mojej sestre byt na vzdycharni pri mne, vobec to nedovoluju ani
pri klasickom porode.Tak bola pri mne moja sestricka, anjel chodiaci na zemi az do chvile ked som citila ze dietatko uz ide von, a hladkala ma.
No a potom okolo 1O hodiny som jej povedala ze mam take tlaky dole, take ine...a utekala po sestricku, ked prisli boli medzi dverami a ja som
uz citila nieco teplo na mojom tele. ...to bolo moje dievcatko. Kazala mi sestricka par krat potlacit a bolo po...
Kyticka ja verim ze Boh dopusti ale neopusti, verim ze to bol Bozi zazrak a ze mi poslal anjela v mojej sestre, ze to bol zazrak ze ani lekarke na sale nevadilo ze tam moja sestra bola, ani slovo nepovedala...
Ci potrebujem pocut co hovoria anjeliky ...neviem ti povedat.
Viem len tolko ze sa bojim Boha, ci mi odpusti...
ci to vsetko zvladnem ...
Bojim sa ze sa nikdy nedostanem do neba a nikdy neuvdim svoje dievcatko, ze si ju neobjimem, nepostiskam nepolubim.
Prosila som Boha len o jedno . Boze, daj aby bolo moje dietatko zdrave, pohlad mu hlavicku, chrbatik a brusku, polub jej rucky, daj nech je zdrave.Kyticka dala by som kusok svojho mozgu, kosti i koze aby bolo zdrave.
Ahoj.
Jana

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Idem ďaľej...

(Janka, 8. 8. 2008 16:25)

Rozhodla som sa vstať, ísť ďaľej a bojovať.
Držte palce, dušičky.: )

Re: Idem ďaľej...

(Sunny, 13. 11. 2014 11:59)

Ak by si zašla na túto stránku, prosím -pošli mi Tvoju mailovú adresu. Prosím..

Dakujem zo srdca vsetkym za podporu...

(Jana, 15. 7. 2008 22:12)

Dakujem vsetkym, co pri mne stoja, co ma podporuju, modlia sa za mna napriek svojim trapenia si najdu kusok casu a myslienky na niekoho ineho a v podstate cudzieho.
Dakujem Vam vsetkym ze sa nenasiel clovek ktory odsudil, ze sa nenasiel clovek ktory by mi ublizil.
Zijem s bolestou straty denne, nedavno sme prisli o druhe babatko, ale bola to nasa dcerka, jej dusicka viem to.
Snad pan Boh da aby sme raz mali jedno zive a zdrave dietatko.
Snad Boh da.
Musime verit, i ked niekedy stracam vieru a neviem ako ist dalej...

Jen Bůh ví....................

(Eva, 12. 7. 2008 21:33)

Milá Janičko,jak už jsem uvedla v názvu, jen Bůh ví a zná odpověď na otázku proč se má člověk narodit s postižením a proč zrovna téhle matce.Těžko to ale dokáže pochopit žena (matka), která má takovouto zkušeností projít.Před dvacetitřemi lety se mi narodil syn s rozštěpem páteře a v říjnu tomu budou dva roky, kdy nás navždy opustil.Za svůj krátký život poznal velmi mnoho utrpení a bolesti. Vím, čím jste si musela projít a chci abyste věděla, že nikdo nemá právo soudit Vás,vždyť vědět předem jaký osud je pro moje milované dítě přichystán, asi bych jednala stejně.Není nic horšího pro mámu než bezmocně čekat, až nastane konec.Je to ta nejhorší životní zkušenost. Posílám hodně lásky, ať Vás v životě potkávají už jen samé radosti. S pozdravem Eva

Jen Bůh ví.............

(Eva, 12. 7. 2008 20:48)

dite

(Katka , 13. 5. 2008 8:37)

jemy te lito mozna vim co to je jemy 15 a sem nemocna jesi se neuzdravim tak nemohu mit detatko kdyz vidm meho maleho synovce tak sy nato spomenu je to prome hrozne tak bych chtela aspon pomahat malim detatkom v deckom domove papa Katka

Milá Jana,

(Eva, 6. 4. 2008 22:44)

je to hrozné, čím jste si musela projít. Nedokážu si to vůbec představit. Mě také zemřelo miminko, ve 29tt, také holčička, měla jsem termín 16.3 2008, podobně jako vy. Také mi velmi chybí a představuju si, jaká by teď asi byla,.... Jen já to mám o něco lehčí, protože jsem nemohla rozhodnout o její smrti, prostě nám náhle "odešla". I tak je to ale bolestné. Vy to máte mnohem těžší, protože se musíte ještě vyrovnat s tím, že jste to rozhodla sama. Je to tíživý pocit viny, který bolí. Myslím, že by jste se ale neměla nijakˇobviňovat, je to spíš záležitost lékařů a medicíny, že se k těmto problémům tak razantně přistupuje. Nebude zdravé=je lepší interupce a každý člověk přece lékařům důvěřuje, že pro něj chtějí to nejlepší.... Je to hrozné, a hlavně si to nejvíc vždy odnese ta maminka.
Janička, myslím na vás, držte se. Vaše holčička netrpí, je jí krásně a moc vás miluje. Jak jen dítě může milovat svou matku. A láska všechno odpouští a nad ničím nezoufá, tak je to, co je svět světem...Budu se za vaši holčičku modlit. Mějte se dobře. Eva

Viera

(Jana, 15. 3. 2008 14:20)

V týchto dňoch by si sa mi narodilo dietatko moje jedine, odpust mi lasocka moja. Trápim sa a plačem každučký deň.
Trpim ale verím ...

K narodeninam

(Nana, 8. 12. 2007 0:01)

Dnes mam narodeniny.Nic hmotne ma nepotesi, neutesi moju bolavu dusu, nic hmotne mi nenahradi tu stratu to prazdno co citim, ten smutok a zial.Len to aby som mala zdrave a zive dietatko cim skor pri sebe.
Len to si zelam.Nie nadarmo sa vravi vela zdravia a stastia, je to skutocne to najdolezitejsie a najkrasie co sa da zo srdca priat.Ved naco su nam hmotne veci ktore su pominutelne...

pro statečnou Janku

(Michaela Zipserová, 17. 11. 2007 21:38)

Jste strašně statečná, vydržte, přeji Vám hrozně moc síly. Jsem si jistá, že miminko, které si z celého srdce zasloužíte na vás netrpělivě čeká a brzy přijde. Ne každý by vydržel tak těžkou zkoušku. Nezatrpkněte, zotavte se a napiště nám brzy krásnou zprávu. Jsem s vámi. Míša Z.

Dakujem Laci

(Nana, 13. 11. 2007 21:37)

Dakujem Laci,s odstupom casu si zacinam uvedomovat tuto skutocnost na ktoru si ma upozornil.Skutocne to tak je.Dokonca aj moja mamina sa s tymto nazorom a teda aj s tvojim odkazom pre mna, pre nas stotoznuje.Veci sa skutocne deju pre nieco.Este raz vdaka, pomohol si mi otvorit moje zaslzene oci,ktore tuto skutocnost nevideli, alebo nechceli vidiet.
Aj ja ti prajem pokoj a lasku.Jana

Dieťa bolo poslané ....

( LACI S. duchovný poradca, 13. 11. 2007 19:41)

aby sa to tak stalo a napravilo rovnováhu vo vasej celej rodine...Milá Janulka a tvoja rodinka..... Čo je horšie dať dieťatko do deckeho domovu zdravé, alebo ukončiť smrťou ciklus dieťatka.... Čo je horšie keď si mladý ludia siahnu na život.... obesením, podrezaním alebo vyskočením s okna.... Určite je to nesprávné aby deti zomierali pred očami svojích rodičou a čo je najhoršie, keď zomierajú pomali strašnou chorobou rakoviny..... Ja viem ze ti Láska Božia odpustila, lebo to tak malo byť pre zlepšenie vašich vsťahov.. Určite sa viac spevnili a určite ste si odpustili veci stare aj s rodičmi.... Ja vám prajem aby ste sa duchovne uzdravili a bolesť aby sa premenila na spevnenú lásku vsetkemu čo stretnete... Pokoj Pánov a láskavý anielici nech sú svami s pozdravom Laci Sivák

Pomoc po ztrátě děťátka

(Amenti, 12. 11. 2007 20:03)

Milá Jani, pracujeme v občanském sdružení Dlouhá cesta - pomoc po ztrátě dítěte. Tvůj příběh mi připomíná osud maminky Lucie, můžeš si ho přečíst na www.dlouhacesta.cz v rubrice Napišme si navzájem, nebo v archivu na www.barevnyandel.cz http://www.barevnyandel.cz/storage/1190279828_sb_pribeh.pdf Kdybys chtěla přijet na některý z našich psychorekondičních víkendů nebo setkání, napiš.

Dakujem za podporu, a pochopenie

(Nana, 12. 11. 2007 18:28)

Dakujem zo srdca vsetkym za podporu a pochopenie.Som stastna ze som sa mohla podelit s kuskom sveta so svojou bolestou a aspon takymto sposobom.
Este raz vdaka.
Hadam najdem raz odpovede na moje otazky.
Boh a moj straznz anjel ma neopustil v tej najtahsej chvili.
Je so mnou,neviem to opisat ale citim jeho pritomnost.

Musím ještě jednou..

(Lenka, 11. 11. 2007 16:25)

Musím ještě něco napsat. Je to asi tak, jak píše Oxika:"Nic v životě se neděje jen tak." Všechno má svůj smysl, i když zrovna teď nevíme jaký. Nemá smysl říkat si:"Proč zrovna já." Četla jsem kdysi rozhovor se známou osobností s velice pohnutým osudem, která si odpovídala na tuto otázku:"A proč ne já?" Ne, nemám za sebou bolestnou zkušenost jaky Ty, mám jiné.. Vždycky jsem si říkala, když mi bylo nejhůř, že to přece musím zvládnout, protože nechci, abych stejnou bolest, kterou jsem zažívala já, přenesla na kohokoliv jiného. Trvalo to dlouho než jsem se jakžtakž vzpamatovala z nejhoršího, ale dnes mohu říct, že mě všechno posílilo, že nejsem ten ustrašený človíček, kterým jsem byla. Důvod, proč se tak stalo, pochopíš později, ale věř, že bude dobře. Mysli na sebe i na ty okolo sebe a říkej si, že přece nechtějí, aby ses tak trápila. Mohu jen znovu napsat, že v Tvém případě bych se rozhodla stejně. OPRAVDU!

Milá Janičko,

(Romi, 10. 11. 2007 16:00)

Při čtení Tvého přiběhu mi tekly slzy, jsi velmi statečná a jenom matka ví, co je to přijít o své dítě byť by jsi ho měla jenom chvíli ve svém bříšku.Pevně věřím a velmi Ti přeji, aby se Vám to podruhé povedlo. Vím co to je přijít o nenarozené dítě.Domnívám se, že každý dostane jenom to co unese a ty jsi velmi silná zvládneš to!!

Dakujem : ))

(Jana, 9. 11. 2007 20:49)

Ďakujem.:))
Viem a verim ze Boh je laska.Citila som jeho ruku na do mnou napriek tomu strasnemu skutnu co som urobila.
Stale bol pri mne, duch svaty mi daval silu.
Este raz vdaka.

Vsechno ma svuj smysl

(Oxika, 9. 11. 2007 19:16)

Mila Janicko,uz rano jsem napsala to co chci rist,ale neodeslalo se moje povidani.Asi mam pouzit jina slova,nebo to napsat jinak...Vzdyt nic neni nahoda...
Jani,nic v nasem zivote se nedeje jen tak-tvuj pribeh je velice bolestivy a smutny...
Nechci k tomu psat vic,mozna jednou vsechno pochopis-proc se to stalo...
Buh je nekonecna laska,pochopeni a odpusteni-miluje nas,sve deti...Mam ho ve svem srdci od malicka a nemusim kvuli tomu chodit do kostela...
Nevim,jestli Ti to aspon trosku pomuze,ale Buh Ti odpusti...
Preji hodne otevrene srdicko,abys citila Jeho lasku.

Dakujem Lenka

(Jana, 9. 11. 2007 17:37)

Dakujem Lenka.Vycitat si budem aj ked mi vsetci tvrdia ze nemam. Najhorsie je ze nechapem co sa stalo. Preco bolo chorucke. Preco prave ja?Ja co zboznujem deti. Este aj ucitelstvo pre 1 stupen ZS mam vystudovany, aj deti ma maju radi...som nestastna ze mi Kyticka nic v podstate nenapisala, asi som cakal viac...asi viac slov utechy..ja neviem. Ale aj tak som jej vdacna ze vobec nieco napisala a uviedla moj prispevok.

Archiv

Kalendář
<< březen >>
<< 2024 >>
Po Út St Čt So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Statistiky

Online: 12
Celkem: 3246498
Měsíc: 16999
Den: 789